I. FILOZOFICKÁ ČASŤ

V predošlom článku o mémoch sme mimo analýzy metabolizmu morfov tak trochu načrtli aj tému umelej inteligencie, ktorej sa bližšie povenujeme práve dnes.

Či chceme alebo nie, AI sa čoraz viac aplikuje na nejakú špecifickú časť ľudskej kultúry. Asi každému z nás niečo hovorí Alexa, Siri alebo Google Assistant. Umelé inteligencie, ktorých sa môžeme pýtať všelijaké vylomeniny a ony sa snažia nájsť čo najlepší “fit” ako odpoveď.

Ako študentovi na strednej škole mi slohovky z angličtiny nerobili žiaden problém vďaka dostatočne vyspelému prekladaču DeepL (mimochodom, všetky anglické texty mojej stránky vznikli z prekladu slovenského originálu DeepLom a jeho následnou editáciou mnou).

Na ulici môžem občas vidieť všelijaké Tesly a pri troche šťastia aj iné autonómne autá.

Neuniklo mi ani to, že AI sa začína s úspechom používať v lekárskej diagnostike, kde napríklad dokáže nájsť začínajúci karcinóm na röntgenových snímkoch úspešnejšie ako mnohí skúsení lekári.

Môj ukazovák na ľavej ruke mi obopína prsteň Oura, ktorý zbiera dáta z mojich životných funkcií a do softvéru na mojom mobile mi každý deň vypisuje outputy toho, čo sa s mojím telom deje a taktiež aj to, ako by mal asi vyzerať môj ideálny deň (Oura mi presne hovorí, že “ak sa v mojom tele deje X, mal by som dnes zvážiť robenie Y”). A ide jej to skvelo.

Pomocou AI tvorím aj niektoré umelecké diela. Keďže som si kúpil mesačné predplatné na Midjourney, tak vo svojom voľnom čase prokrastinujem vytváraním obrázkov pomocou hrajkaním sa s algortimami na Discorde. A AI navyše tvorí aj iné umelecké diela, než sú obrázky. Existuje napríklad softvér, ktorému zadáte potrebné parametre a on vám skomponuje hudobnú skladbu a pod. Ako to všetko funguje si môže online vyskúšať napríklad na stránke https://promptomania.com/prompt-builder/, ale v tomto článku sa tomu dopodrobna venovať nebudeme.

Z umelej inteligencie sa osobne veľmi teším. Teším sa dokonca aj z toho, že umelá inteligencia “zoberie” opičkám niektoré konkrétne pracovné pozície 🙂

II. PRAKTICKÁ ČASŤ

Nech už si pod umelou inteligenciou predstavíme čokoľvek, v princípe má AI predovšetkým podobu softvéru, ktorý simuluje správanie neurónových alebo bunkových sietí. Tak ako sa pred tridsiatimi rokmi tvrdili hovadiny a lá “čím viac pamäte a výpočtového výkonu bude mať počítač, tým viac sa bude podobať ľudskému mozgu”, tak dnes sa táto hovadina transformovala v ďalšiu hovadinu a lá “čím hustejšia a mnohovrstvejšia bude sieť týchto softvérových sietí, tým ľahšie bude myslieť až následne môže prekonať aj myslenie človeka”.

Ale poďme sa teda nad všetkou touto abstrakciou zamyslieť trošku viac logicky a nestranne. A ako inak, než z pohľadu memetiky.

Kedže je AI vo svojej podstate umelá softvérová sieť, tak je samozrejme morfom. A každý morf je produktom intencionality nejakých mémbiontov, ktoré sa chcú rozmnožiť (ako už bolo vysvetlené v prvom článku o mémoch).

To, vďaka čomu má AI na trhu nejakú hodnotu je predovšetkým jej schopnosť riešiť nejaké konkrétne úlohy, napríklad dávať zdravotné rady biohackerom, prekladať trext z jazyka do jazyka, riadiť auto, konverzovať, maľovať obrazy, či vyhodnocovať röntgenové snímky. To všetko sú však tiež morfy. AI ich pohlcuje a metabolizuje na nejaké outputy. Podobne ako kníhtlač z minulého článku. Avšak, medzi tlačiarenským strojom a AI je jeden podstatný rozdiel – AI morfy nereplikuje, ale často ich tak významne zmetabolizuje, že budia dojem nejakej inovácie. Ale predsa len, je to iba dojem. Aby sme to lepšie pochopili, skúsme si situáciu analyzovať na nasledujúcom obrázku, v ktorom hnedé šípky znázorňujú smer intencionality mémbiontov v mozgoch a červené šípky metabolické toky medzi morfami:

Ako môže každý organizmus so zmyslom zraku (a so schopnosťou rozpoznávať symboliku mojich náčrtkov v Canve) vidieť, centrom obrázku je morf AI – akási zložitá sieťová štruktúra počítačového softvéru. Morf AI je replikačnou štruktúrou mémbiontu AI v mozgu nejakého sapienta. Do morfu AI vstupujú mnohé inputové morfy – produkty mémbiontov X mnohých mozgov. A čo sú tieto produkty mémbiontov? Sú to napríklad desiatky tisíc fotiek vyfotených mnohými mozgami, ktoré slúžia ako inputy pri tvorbe obrazov AI Midjourney. Alebo röntgenové fotky, texty v nejakom jazyku, útržky konverzácií na internete a pod. AI morf z týchto inputov zmetabolizuje morf Y, napríklad vyššie spomenutý obraz, skladbu, či preklad textu.

Všimnime si ale, že rovnako ako aj morf AI, tak aj vstupné morfy v modrom obláčiku (fotografie, röntgenové snímky, texty v nejakom jazyku) sú dôsledkami intencionality nejakých mémbiontov. V tomto bode medzi kníhtlačou a AI morfom nie je prakticky žiaden rozdiel. Netreba však zabúdať na to, že jediným účelom existencie morfov je rozmnožovanie mémbiontov. A ani morf Y nie je výnimkou. Pri interakcii s mozgom nejakého sapienta v ňom spúšťa replikáciu nového mémbionta. Tu však vzniká oproti kníhtlači podstatný rozdiel, pretože morf Y nebol vygenerovaný nejakým mémbiontom Y, ale zmetabolizoval sa z mnohých morfov z modrého obláčika.

Kľúčovým v tejto súvislosti je práve charakteristický spôsob, akým v morfe AI prebieha metabolizácia morfov z modrého obláčika na morf Y. Umelá inteligencia nie je inteligenciou bezdôvodne. Učí sa, čo znamená, že svoj spôsob metabolizácie modroobláčikových morfov na morfy Y mení podľa predchádzajúcich udalostí. V tom je AI veľmi podobná živým systémom, čomu sa teší nejeden fanatický AI geek. Učenie prebieha v zásade tak, že výsledný morf Y iniciuje replikácie v iniciovanom mozgu. Ak morf uspeje, vzniknú pomocou neho mémbionty Y1, Y2,…, …,Yn. Yn to morfu AI potvrdí 🙂

Všimnime si pri tom všetkom veľmi podstatnú vec – mémbiont Yn nevzniká ako replikant nejakého pôvodného mémbionta Y, ale vzniká pôsobením morfu Y. Tiež je možné, že nejaký mémbiont N zabráni vzniku mémbiontu Yn, čím neguje jeho vznik. V oboch prípadoch mozog, v ktorom tento proces prebieha spätne, pôsobí na morf AI, čím preň vznikne nová skúsenosť vo forme jeho metabolickej zmeny (trénovanie AI). A tvorba historickej skúsenosti metabolických zmien je typická práve pre živé systémy.

A čo to znamená pre nás? Je teda morf AI preto živý? Žiaľ, možno ani to nestačí k tomu, aby sme AI uznali za živý systém.

Na obrázku vyššie je možné vidieť, že morf AI je nepochybne schopný metabolických zmien iných morfov. Dá sa predstaviť taká situácia, kedy by bol morf AI schopný robiť také metabolické zmeny, že by sám seba replikoval. Keď svoju štruktúru replikujú napríklad také počítačové vírusy, prečo by to nešlo aj pre umelé neurónové siete aj s ich historicky získaným nastavením?

Na to, aby sme vedeli posúdiť „živosť“ AI morfov nám iba zostáva preskúmať, či majú AI morfy svoju vlastnú intencionalitu – zámernosť usmerňovania svojej činnosti, zámernosť v usmerňovaní vlastného metabolizmu, či prípadnú zámernosť vo vlastnej replikácii.

Ak sa pozrieme na intencionalitu akýchkoľvek organizmov, tak ju môžeme vidieť v celej štruktúre ich komplexnej organizovnosti, prakticky na všetkých možných layeroch ich stavby. Metabolické reakcie v bunkách neprebiehajú len tak nezávisle od seba, ale sú neustále usmerňované inými súčasne prebiehajúcimi metabolickými zmenami. Táto komplexná sieť vzájomného pôsobenia je cielená práve na splnenie dvoch hlavných úloh každého organizmu – nazbierať zdroje na rozmnoženie a rozmnožiť sa. Vždy, keď sa niečo z tejto siete vzájomných pôsobení intencií vymaní, ihneď je to prírodným výberom potrestané buď slabšou schopnosťou získania zdrojov, alebo slabšou schopnosťou replikácie (čo môžeme krásne vidieť v praxi na vlastne akejkoľvek deviácii, či už sa jedná o psychopatické a antisociálne správanie, alebo o homosexualitu).

OK. A platí to isté aj pre AI morfy?

Nedá sa poprieť, že „učenie“ sa umelých softvérových sietí je metabolickým sledom udalostí, ktoré sú usmerňované interakciou s prostredím. Metabolizuje sa pri tom sieť nastavení programových variables. A to je v princípe to isté ako sieť synapsií v mozgu, alebo sieťová štruktúra proteínových interakcií v bunke! Je možné, že sa tu môže nachádzať nejaký „zdroj“, z ktorého prúdi intencionalita – teda spôsob, akým AI reaguje na prostredie.

A práve naša bájna intencionalita, ako hnacia sila organizovanosti, nie je FIAT – nevzniká zrazu iba tak zničoho nič. Intencionalita sa v zmysle darwinovskej koncepcie postupných evolučných krokov tak nejak „vynára“ z neintencionality. Nie je to teda v žiadnom prípade stav, ktorý sa nejako vyskytol, ale je to stav, ktorý sa postupne transformoval z nejakých predchádzajúcich stavov. Preto nie je vylúčené, že na obrázku vyššie červenými šípkami znázornená schéma metabolických zmien je iba nejakým článkom z reťaze týchto evolučných transformácií.

Pre lepšiu predstavu sa skúsme pozrieť do molekulárneho sveta, ktorý je namiesto metabolických procesov morfov založený na molekulárnych metabolických procesoch. Na videu je možné vidieť slávnu Belousovovu-Žabotinského Oscilačnú Reakciu (BZOR):

Vidíme tu zložitý nelineárny sled katalyzácie viacerých látok, ktoré v reťazci reakcií postupne katalyzujú jedna druhú, tá tretiu, tretia štvrtú a štvrtá zasa následne prvú.

Tento fascinujúci a vizuálne krásny dej nám okrem mnohých iných vecí ukazuje svoju veľmi špecifickú vlastnosť – akési udržiavanie samého seba – niečo ako malý evolučný krok od jednoduchých metabolických reťazcov, ktoré prebehnú, čím sa samé organizačne ukončia. BZOR sama seba udržiava, kým má z čoho. Má teda nepochybne nejaký základný prejav intencionality. A v každej našej bunke je obrovské množstvo podobných sieťovo zviazaných katalytických metabolických transformácií.

V umelej softvérovej sieti môžeme vidieť podobné procesy ako aj pri BZOR. Každý uzol umelej softvérovej siete nejako podmieňuje stavy iných uzlov, a tie spätne podmieňujú uzol pôvodný. A aj keď tento proces ani zďaleka nedosahuje komplexnosť metabolických sietí v bunke, alebo sietí mémov (metabolických zmien reakcií v mozgu), predsa len je možné mu istú mieru intencionality priznať. Súčasne totiž môžeme vidieť schému evolúcie od lineárnej smerovanej reťaze reakcií k nelineárnej autokatalýze BZOR aj v prípade morfov. Pri morfoch je to však evolúcia od lineárnej metabolickej zmeny morfov v prípade kníhtlače, k AI nelineárnej metabolickej transformácie morfov 🙂

Rozdiel medzi molekulárnym svetom a svetom morfov je tu však v princípe taký, že BZOR reakcia je úplne samostatná, kým AI morf je usmerňovaný intencionalitami mnohých mémbiontov (X, AI, Y a N na našom obrázku). Čo sa však stane, ak morf Y nie je zhodnotený nejakým mozgom s mémbiontom Y1 až Yn, ale nejakým iným AI morfom? Túto situáciu môžeme vidieť práve na obrázku nižšie. Morf AI je v tomto prípade trénovaný nie nejakou intencionalitou mémbiontov, ale práve iným AI morfom (na obrázku je to morf AIc):

V takomto modeli učenia sa softvérovej siete spätná väzba pre morf AI nutne nemusí pochádzať od mémbionta Y1 až Yn (preto čiarkovaná šípka), ale celá sústava morfov AI + AIc si dokáže sama regulovať učenie. Metabolické toky medzi morfami (červené šípky) začínajú tvoriť siete. A toto všetko nám už celkovo začína veľmi nápadne pripomínať metabolické siete v bunkách a metabolické siete mémov v mozgu sapienta.

Osobne neviem nijako vyvrátiť, že takýto jav pripomína práve živý ekosystém dvoch organizmov, ktoré si navzájom usmerňujú metabolické toky, či ekosystém neurónových populácií, zosieťovaných nervovými dráhami. A vývoj AI sa v súčasnosti uberá práve týmto smerom (reinforcment learning, Q-learning).

Netreba ale zabúdať na to, že celá táto krásna sieť je usmerňovaná hlavne intencionalitou mémbiontov. Navyše sa ani sama nerozmnožuje, jej rozmnožovanie je plne pod kontrolou intencionality mémbiontov AI a AIc. Takže vlastne živá nie je – jej evolúcia stále prebieha výhradne v prodstredí mozgov a preto morf AI určite nedokáže opustiť toto prostredie. Napriek tomu tu však vďaka tomu všetkému máme celkom zaujímavú proto-symbiózu troch symbiontov – opičiek (sapientov), mémbiontov a ich morfov, ktoré dokážu mať akúsi intencionalitu. A dôsledky tejto symbiózy si rozoberieme práve v nasledujúcej časti.