Grounding je ezoterický bullshit! II. – štúdie a seafood brain theory

V minulom článku sme sa tak trochu pozreli na význma groundingu z hľadiska štrukturovanej (EZ vody), vysvetlili sme si ako nám vie naše zdravie napraviť dobre hydratovaný proteín a taktiež sme aj objasnili úlohu kortizolu, resp. rozvinovačky kolagénu.

Ako sme si už sľúbili, v druhom dieli sa už pozrieme na konkrétne groundingovacie štúdie a taktiež si načrtneme niečo o tzv. „Seafood brain theory“. Poďme teda na to!

Grounding a štúdie

Ešte predtým, než si uvedieme konkrétne štúdie a odpovedáme si na otázku typu „no dobre, ale čo nám na všetky tieto srandy vie povedať skutočná veda a skutočné experimenty?“, ktorá sa mnohým mohla honiť hlavou pri čítaní prvého článku, poďme sa najprv pozrieť čo presne môže za zdravotnými benefitami byť. V minulom článku sme sa totiž sústredili na nejaké proteíny, hormóny a všeličo možné i nemožné v rámci ľudského tela. Pretentokrát si však vzťahy medzi naším zdravím a groundovaním skúsme rozobrať aj z pohľadu externého sveta; a teda sveta mimo nás, okolo našich tiel. Možno vďaka tomu lepšie pochopíme aj to, čo sme čítali doteraz. Zopakujeme si pri tom tak trochu začiatočnícku fyziku.

Nuž, náš milý vesmír vedie jednosmerný energetický prúd. Tento jednosmerný obvod energie prúdi všetkým na našej planéte, vrátane rastlín, zvieratiek, ľudí a povrchu celej našej zemegule, čím vytvára globálny elektrický obvod.

Jednosmerná energia Zeme nepretržite prúdi cez zemskú kôru a všetko vodivé, čo sa dotkne zeme, sa stáva súčasťou tohto prirodzeného okruhu. Ľudské telá sú vysoko vodivé a pripájajú sa k tomuto globálnemu elektrickému okruhu vždy, keď sa dostaneme do priameho kontaktu so zemou. Povrch planéty Zem je pritom elektricky ovplyvňovaný slnečným žiarením, nespočetným množstvom bleskov a inou atmosférickou dynamikou. Tieto javy vybavujú pevninu a vodné plochy neustále sa obnovujúcou zásobou voľných elektrónov, ktoré pritom dávajú zemi prirodzený negatívny elektrický náboj.

Schumannova rezonancia

Už vieme, že hlavným mechanizmom, o ktorom sa predpokladá, že spôsobuje liečebné účinky groundingu, sú práve voľné elektróny z povrchu zeme, ktoré pri spojení tela so zemou môžu vstupovať do tela a šíriť sa po tele.

Mimo voľných elektrónov prijatých z povrchu zeme však môžeme za bájne liečivé účinky groundingu vďačiť aj inému efektu. A tým je tzv. Schumannova rezonancia.

Ešte predtým, aby sme pochopili čo je to vôbec Schumannova rezonancia, najprv musíme pochopiť, čo je to ionizácia, čo je to plazma a aká je ich úloha na Zemi.

Konkrétne ionizácia je proces, pri ktorom sú atómy alebo molekuly zbavené elektrónov alebo ich naopak získavajú. Výsledkom ionizácie sú nabité častice, teda ióny. Ionizácia môže nastať v dôsledku mnohých rôznych procesov, ako je kolízia častíc, vplyv elektrického poľa, žiarenie a pod (Einstein napr. dostal Nobelovku za fotoelektrický jav, ktorý vysvetľuje, že svetlo dokáže odtrhnúť elektróny z atómu – a teda dokáže ionizovať hmotu).

Fotoelektrický jav – červené guličky reprezentujú elektróny

A ako to súvisí s našou Zemou? Nuž, ak slniečko pekne svieti na našu atmosféru, ionizuje ju a zbavuje ju elektrónov. Práve preto sa najvrchnejšia vrstva našej atmosféry nazýva “ionosféra”. Ionosféra obsahuje veľké množstvo voľných elektrónov a ionizovaných častí, pričom jej kladný náboj v jej najspodnejšej vrstve (vo výške cca 50 km má ionosféra najväčší pozitívny náboj oproti zemi) vytvára pekný kontrast voči negatívnemu náboju zeme. Medzi zemou a ionosférou je tak neustále elektrické napätie.

A ako sa prejavuje toto elektrické napätie medzi Zemou a ionosférou (alebo presnejšie; jej najspodnejšou vrstvou)? Bleskami! Každú sekundu na Zemi zúri asi tisíc búrok. Ionosféra týmto spôsobom teda Zemi neustále dopĺňa elektróny. No a práve táto fascinujúca interakcia medzi zemou a ionosférou spôsobená bleskami vytvára Schumannovu rezonanciu.

Blesky ako priamy mechanizmus dopĺňania negatívneho náboja zeme

A ako táto rezonancia funguje? Nuž, vo fyzike platí, že ak má nejaká rezonancia ďalej oscilovať, musí byť obvod jadra rovný vlnovej dĺžke vlnenia alebo musí byť jej násobkom. Ak sa EM vlnenie vytvorené bleskami zhoduje s obvodom Zeme, práve vtedy dochádza k Schumanovej rezonancii, ktorej frekvencia je približne 7,83 Hz a obkolesuje celú Zem a všetky organizmy na Zemi (ďalšie frekvencie sa vyskytujú približne každých 6,5 Hz, ako napríklad 14,3 Hz, 20,8 Hz a 27,3 Hz, no všetko to závisí od polohy ionosféry).

Jednoduchý obrázok znázorňujúci Schumannovu rezonanciu

Schumannova rezonancia je veľmi ezotericky popisovaná ako tzv. “dvojitý tlkot srdca zeme”.

A ak vám táto troška geofyzika dáva aký-taký zmysel, je na čase si tieto externé javy konečne prepojiť s internými javmi v našich telách. A žiaden strach; neprepojíme si to inak, ako skrz štúdie!

Štúdie so Schumannovou rezonanciou a groundingom nám napr. ukázali veľa zaujímavých súvislostí. Keď sa pri experimente elektromagnetické pole s frekvenciou 10 Hz (približne priemer dvoch “úderov srdca zeme”) znovu zaviedlo do obytných priestorov testovaného subjektu chráneného pred Schumannovou rezonanciou zeme, znovu sa pri subjektoch začala synchronizácia so zdravým cirkadiánnym rytmom (Koniver 2022).

Keď cirkadiánne rytmy liečia zranenia

Elektromagnetické polia extrémne nízkej frekvencie na vysokej štatistickej úrovni teda nepochybne ovplyvňujú ľudské cirkadiánne rytmy (ďalej CR), čo znamená, že CR môžu byť použité ako veľmi citlivé indikátory na testovanie vplyvu elektromagnetických polí extrémne nízkej frekvencie na ľudské bytosti vo všeobecnosti. A potvrdzujú to aj štúdie (Wever 1974).

Praktické experimenty v 60. a 70. rokoch zasa pomohli objasniť to, ako prítomnosť jednosmerného energetického prúdu produkovaného Zemou napomáha ľudským bytostiam udržiavať zdravý CR. Testované subjekty, ktoré žili mesiac v podzemnom bunkri, úplne mimo dosahu prirodzeného denného svetla, boli schopné udržiavať vnútornú synchronizáciu s rytmom 24h deň/noc, dokonca aj pri úplnej absencii slnečného svetla. Testované subjekty, ktoré žili mesiac v podzemnom bunkri, ktorý bol dodatočne chránený pred jednosmernou energiou zeme (účinne chránil viac ako 99 % prirodzených elektromagnetických polí Zeme), sa vnútorne desynchronizovali a nedokázali udržať konzistentný denný/nočný rytmus. V opakovaných experimentoch s viac ako 100 testovanými subjektmi boli zasa jedinými testovanými subjektmi, ktoré sa vnútorne desynchronizovali, tie, ktoré boli tienené pred naším “zemským pulzom jednosmernej energie”, ale nikdy tie, ktoré boli tienené iba pred slnkom (Koniver 2022).

Doterajšie štúdie teda naznačujú, že keď sa staneme súčasťou globálneho obvodu jednosmerného prúdu Zeme, má to ďalekosiahle dôsledky pre všetky naše orgánové systémy, ktoré využívajú energiu a vodivosť jednosmerného prúdu na prácu, vrátane, ale nie výlučne – nášho centrálneho a periférneho nervového systému, nášho muskuloskeletálneho systému a nášho kardiovaskulárneho systému.

Grounding poskytuje primárny zdroj bunkovej obnovy a energie tým, že podporuje naše mitochondrie, ktoré hospodária s energiou. A kto pozná mitochondrie, ten dávno vie, že posilnenie mitochondrií, prispieva k optimálnym úrovniam produkcie ATP v bunkách. Keď je telo v kontakte so zemou, voľné elektróny zo zeme vstupujúce do celého tela pôsobia ako prirodzené (meta)antioxidanty, neutralizujú reaktívne formy kyslíka a iné oxidanty v oblasti opráv a chránia zdravé tkanivo pred poškodením (vzniká teda lepší redox a ochrana pred voľnými radikálmi). Uzemnenie ďalej zlepšuje kvalitu spánku, normalizuje CR, podporuje metabolickú funkciu ako celok, zlepšuje náladu, pomáha uvoľniť svaly, znižuje bolesť a stres, posúva autonómny nervový systém od sympatiku k aktivácii parasympatiku, zvyšuje variabilitu srdcovej frekvencie (HRV), urýchľuje hojenie rán, znižuje viskozitu krvi a zlepšuje prietok, distribúciu a rovnováhu krvného a lymfatického obehu, taktiež zlepšuje trávenie a znižuje nadúvanie.

Po zakomponovaní groundingu do našej každodennej rutiny sa nám časom normalizujú hormóny a kortizolový rytmus a taktiež sa stabilizuje aj hladina cukru v krvi (Sinatra 2022; Koniver 2022). Ďalšie účinky spojenia so zemou sa týkajú hlavne zápalu, imunitných reakcií a prevencie a liečby chronických zápalových a autoimunitných ochorení.

Uzemnenie ďalej:

  • Znižuje alebo odstraňuje príznaky zápalu a pomáha riešiť kaskádu zápalov a autoimunitných signálov v hormonálnych dráhach (Oschman 2015; Menigoz 2020).
  • Prispieva k rýchlejšiemu zotaveniu a menej výrazným markerom svalového poškodenia a zápalu (Müller 2019).
  • Poskytuje väčšiu úľavu od bolesti a znížený zápal po cvičeniach u uzemnených testovacích subjektoch oproti falošne uzemneným (Jamieson 2022).

Seafood brain theory

(Disclaimer: nejedná sa o ezopríbeh typu stoned-ape theory)

Keďže už máme časť so štúdiami za sebou, poďme sa pozrieť aj na menší príbeh, ktorý nám vysvetlí vznik groundingu ako takého a jeho evolučný účel pre nás, ľudí.

Teória nazývaná „morský plodový mozog“ predpokladá, že zvýšený prísun morských plodov, najmä rýb a mäkkýšov, bol kľúčovým faktorom pre rýchly rast a vývoj ľudského mozgu. Morské plody sú totiž bohaté na dôležité živiny, ako sú omega-3 mastné kyseliny (najmä DHA a EPA), jód, selén a zinok, ktoré sú nevyhnutné pre optimálny vývoj a funkciu mozgu.

Naši predkovia žijúci pozdĺž pobrežia Afriky mali prístup k množstvu morských plodov a pravdepodobne ich zaradili do svojej stravy. Táto zmena stravovacích návykov mohla zohrávať úlohu v evolúcii ľudského mozgu a vývoji schopností, ako sú komplexné myslenie, komunikácia a nástrojová kultúra.

Dôkazy pre túto teóriu pochádzajú zo štúdií fosílií, archeologických nálezov, genetických analýz a súčasných výskumov týkajúcich sa vplyvu živín z morských plodov na ľudský mozog a zdravie.

Ako to však súvisí s groundingom?

Naša planéta je obývaná mnohými živočíšnymi druhmi, no z biologického hľadiska je človek jedinečný. Prečo sme sa ako jediný druh na planéte začali pohybovať na dvoch nohách a ako sme dosiahli tak vysokú úroveň intelektuálnej a kultúrnej komplexity?

Tradičné vysvetlenie pre naše vzpriamenie je, že sme sa tak prispôsobili potrebe mať voľné dlane na prácu a pohyb, čo následne umožnilo vývoj nášho mozgu a získavanie potravy. Avšak, existuje aj alternatívna teória (nemyslím stoned ape theory), ktorá hovorí, že sa naše chodidlo vyvinulo kvôli zlepšeniu tzv. groundingu a lepšej asimilácii väčšieho množstva elektrónov, ktoré poháňali náš masívny vývoj mozgu.

A práve táto myšlienka nám naznačuje, že náš morfologický vývoj nie je iba výsledkom prirodzenej adaptácie a prirodzeného výberu, ako to tvrdil Darwin. Namiesto toho by sme mohli byť výtvorom zaujímavých kvantových pokusov prírody, podobne ako to tvrdil Richard Dawkins pri memetike (alebo o niečo podrobnejšie aj Werner Heisenberg, keď sa spolupodieľal na založení kvantovej mechaniky). Čo presne by však za tým mohlo byť?

Elektróny a kvantový vývoj ľudstva

Elektróny sú subatomárne častice, ktoré sa vedia správať ako častica aj ako vlnenie, čo znamená, že sa správajú na základe pravdepodobností a nie absolútnosti. Podobne sa správala aj evolúcia pri našom vývoji. Táto skutočnosť poukazuje na to, že keď sme mali možnosť získať elektróny s duálnou schopnosťou a zvýšiť tak množstvo pravdepodobností, príroda to využila všetkými možnými spôsobmi. Pomocou ich neobvyklého správania si mohla vytvoriť dokonalý kvantový systém v podobe ľudského tela. A to sa jej podarilo vďaka prvému kroku v našom vývoji, ktorým bola úprava palca a chodidla.

Bipedalizmus a mozog

Prevratným objavom v tomto obore bol konkrétne Australopithecus afarensis zvaný “Lucy” ktorý ukázal, že bipedalizmus (dvojnohosť) predchádzal vývoju mozgu a ďalším morfologickým zmenám; ako bol aj napr. vývoj panvy.

A to nepochybne. Na základe seafood brain theory bol vývoj bipedalizmu u ľudských predkov dôležitým krokom, ktorý umožnil lepšie využitie groundingu a čerpanie elektrónov zo zeme.

Keďže naši predkovia rodu Homo pochádzajú z Afriky, kde mali k dispozícii obrovské množstvo DHA z morských plodov, takáto evolúcia chodidla nebola náhodou.

Čím viac elektrónov totiž asimilujeme, tým viac svetla vieme absorbovať skrz fotoelektrický jav. Práve preto sme totiž v Afrike konzumovali morské plody bohaté na DHA – kto náhodou nevie, tak práve DHA nám umožňuje meniť svetlo na elektrický prúd. A toto je niečo, čo nám do života dalo o niečo viac pravdepodobnosti (a menej absolútnosti) a čiastočne (úmyselne píšem „čiastočne“, keďže zástancovia stoned-ape theory nemusia súhlasiť) poháňalo náš počiatočný vývoj a morfológiu, vďaka ktorej sa nám neskôr rozvinuli aj horné končatiny a mohli sme sa viac hýbať.

Všestranný a prirodzený pohyb je totiž niečo, čo stimuluje brain-derived neurotrophic factor (BDNF), ktorý nám umožňuje rozvíjať nervovú sústavu a teda aj mozog.

Presne preto bol, aj stále je grounding a dostatočný prísun elektrónov pre nás kľúčový. Prirodzený pohyb prichádza až potom, no je taktiež dôležitý (ak je splnená elektrónová podmienka).

Potné žľazy

Ľudia sú jediní primáti na Zemi, ktorí majú potné žľazy na chodidlách a dlaniach. Primátom to popravde veľký evolučný zmysel nedáva, keďže opice so spotenými dlaňami väčšinou skončia rozplesknuté na zemi v snahe zachytiť sa o konár. Na druhú stranu nám takéto potenie navlhčí a ešte aj „osolí“ povrch tela, pomocou ktorého prichádzame do kontaktu s povrchom Zeme.

V ľudskej reči to neznamená nič iné ako zvýšenie vodivosti chodidla a dlane, vďaka čomu máme lepšie uzemnenie (grounding) a teda asimilujeme viac elektrónov a ešte aj rýchlejšie.

Nie sme však jediní primáti, ktorí majú potné žľazy. Táto adaptácia sa nachádza aj u niektorých druhov opíc, ako sú opice úzkonosé (Catarrhini), ktoré žijú v Afrike. A nie je náhoda, že práve opice úzkonosé trávia väčšinu času svojho života kŕmením sa pri brehu mora.

Chodidlo sa nám teda nevyvinulo len tak, pre nič za nič. Ľudské telo skrátka elektróny potrebuje. Dokonca aj ľudský „hormón sýtosti“, leptín, ktorého hlavnou funkciou je regulácia energetického príjmu a výdaju v tele, je ovplyvnený energetickou hodnotou potravín na molekulárnej úrovni, teda elektrónmi, a nie len nejakými kalóriami (keď je dostatok tukových zásob, leptín stimuluje pocit sýtosti a znižuje potrebu konzumovať viac jedla; a naopak, keď sú tukové zásoby nízke, hladina leptínu klesá, čo spôsobuje zvýšený hlad a znižuje energetický výdaj). Leptín je syntetizovaný priamo tukovými bunkami (adipocytmi) a práve v tuku pod kožou má geniálny prístup k svetlu, ktoré s elektrónmi reaguje skrz fotoelektrický jav.

Koniec koncov, lepšie pochopenie bipedalizmu, groundingu, prirodzeného pohybu a celého tohto kvantového bullshitu, ktorý sa odohráva v nás a všade okolo nás nám teda môže pomôcť objasniť, ako sa ľudský druh vyvíjal a prispôsoboval rôznym životným podmienkam.

Zároveň je však pre nás „moderné domestikované opičky“ veľmi dôležité uvedomiť si, že pohyb sám o sebe nie je všetko. V nesprávnom prostredí, akým je napr. uzavreté fitko “presvetlené” modrým svetlom, môže byť pohyb dokonca viac na škodu ako na úžitok. Preto je nevyhnutné zohľadniť celkový kontext, v ktorom prebieha naša aktivita a naše interakcie s prostredím.

Záver

Grounding sa stáva čoraz viac uznávaným a populárnym konceptom, najmä v súvislosti so zdravím a wellness. Tým, že sme priamo pripojení k Zemi, sme schopní prijímať a využívať elektróny, ktoré môžu pomôcť znížiť zápal, podporiť imunitný systém a zlepšiť celkové zdravie a pohodu.

Tak, ako nám vývoj chodidla umožnil lepšie využiť grounding, vývoj potných žliaz na chodidlách a dlaniach zase zvýšil vodivosť týchto povrchov. A to mohlo byť kľúčové pre poháňanie masívneho vývoja nášho mozgu a celkovej morfológie.

Okrem toho, prirodzený pohyb a jeho všestrannosť, ako sme videli v príklade opíc, bol dôležitým faktorom, ktorý stimuloval produkciu BDNF (mozgový rastový faktor). Tento faktor pomáhal v našom vývoji rozvíjať nervovú sústavu a teda aj mozog.

Týmto spôsobom, grounding a jeho účinky na ľudské telo a vývoj by mohli byť oveľa dôležitejšie, než sa pôvodne myslelo. Aj keď sa tento koncept môže zdať skeptikom nepravdepodobný, nájde sa mnoho dôkazov, ktoré poukazujú na jeho význam. Nejaké štúdie máme a pevne dúfam, že nové budú stále pribúdať.

Zdroje

Štúdie ku groundingu

Štúdie k seafood brain theory

  • Cunnane, S. C., & Crawford, M. A. (2003). „Survival of the fattest: fat babies were the key to evolution of the large human brain“. Comparative Biochemistry and Physiology Part A: Molecular & Integrative Physiology, 136(1), 17-26. Táto štúdia poukazuje na dôležitosť omega-3 mastných kyselín (najmä DHA) z morských plodov pre rast a vývoj ľudského mozgu počas evolúcie.
  • Broadhurst, C. L., Wang, Y., Crawford, M. A., Cunnane, S. C., Parkington, J. E., & Schmidt, W. F. (2002). „Brain-specific lipids from marine, lacustrine, or terrestrial food resources: potential impact on early African Homo sapiens“. Comparative Biochemistry and Physiology Part B: Biochemistry and Molecular Biology, 131(4), 653-673. Táto štúdia zdôrazňuje význam morských plodov a ich živín pre vývoj ľudského mozgu a zdravie našich predkov.
  • Joordens, J. C., Kuipers, R. S., Wanink, J. H., & Muskiet, F. A. (2014). „A fish is not a fish: Patterns in fatty acid composition of aquatic food may have had implications for hominin evolution“. Journal of Human Evolution, 77, 107-116. Táto štúdia analyzuje zloženie mastných kyselín v rôznych druhoch rýb a mäkkýšov, čo naznačuje, že naši predkovia mali prístup k živinovo bohatým morským plodom, ktoré mohli prispieť k vývoju mozgu.
  • Marean, C. W. (2010). „Pinnacle Point Cave 13B (Western Cape Province, South Africa) in context: The Cape Floral kingdom, shellfish, and modern human origins“. Journal of Human Evolution, 59(3-4), 425-443. Táto štúdia sa zameriava na archeologické nálezy v Pinnacle Point Cave v Južnej Afrike, kde sa našli dôkazy o konzumácii morských plodov našimi predkami, ktorí žili pred 164 000 rokmi.