Pri svojich potulkách južnou Európou som si nemohol dovoliť minúť grécky ostrov Kythira, ktorý ma zaujal natoľko, že som sa o ňom rozhodol spísať tento stručný blog s pár radami a tipmi pre jeho potenciálnych návštevníkov.
Prečo je však Kythira tak zaujímavá a pre koho je vôbec určená? Nuž, jednoducho – pokiaľ nemáte veľmi v láske turistické lunaparky, v ktorých sa predierate cez haldy podgurážených Britov a malomeštianskych diskoték, aby ste sa mohli dostať do reštaurácie zastrčenej medzi lánmi hotelových komplexov, kde sa môžete nechať slobodne skasírovať za niečo, čo ste si ani neobjednali (a iné európske vylomeniny), Kythira je presne pre vás. Kythira je totižto absolútne tourist-free, pričom nie je iba nejakým zabudnutým zapadákovom, ale môže ponúknuť aj klasické “pekné a farebné turistické klišé”.
Trochu o ostrove
Kythira je ostrovček nachádzajúci sa južne od Peloponézskeho polostrova. Je veľká asi 300 km2, čiže približne tak veľká ako Bratislava. Super je, že na celom ostrove žije necelých 4000 ľudí, čo vytvára veľmi príjemnú hustotu zaľudnenia 13 obyvateľov na km2 (teda asi hodnotu, ktorú majú Vianočné ostrovy alebo Turkmenistan).
Kythira je navyše malou austrálskou exklávou (a opačne). Ostrov mal pred 150 rokmi viac ako 4krát viac obyvateľov než dnes a veľká časť vtedajšej populácie emigrovala do Austrálie (predovšedkým do Sydney, kde Kythirčania tvoria veľmi významnú časť gréckych emigrantov). Austrálski Kythirčania pritom ostrov radi navštevujú a môžete tu preto všade počuť austrálsku angličtinu alebo vidieť veľa austrálskych vlajočiek 🙂
Kythira sa napriek jej maličkej populácii dočkala bohatej histórie. Vystriedala sa tu Mykénska kultúra s Dórčanmi, Rimanmi, Benátčanmi (ktorí si tam veselo stavali hrady a pevnosti, ktoré ich mali ochrániť pred pirátmi). Kythiru historicky (a aj architektonicky) veľmi poznamenalo aj tzv. Britské obdobie – v roku 1797 Kythira prešla pod britskú nadvládu po podpise Parížskeho mieru, ktorým sa ukončila vojna medzi Britániou a Francúzskom. Britská nadvláda na ostrove pritom trvala viac ako 30 rokov a v tomto období sa Kythira stala dôležitým obchodným centrom a miestom pre námorné aktivity. Briti dali ostrovu napr. pár majáčikov a kamenný most v Katouni.
A samozrejme – kto vie niečo z histórie, tomu by nemal uniknúť ani “Antikythera mechanism” – prvý analógový počítač na svete, ktorý pochádza práve zo susedného ostrova Antikythera (predpona “anti” značí v gréčtine zdrobneninu).
Ako sa na ostrov dostať?
Kythira je tourist-free a je tomu prispôsobená aj tamojšia infraštruktúra. Tamojšie letisko je skôr poľné letisko než letisko a klasické Boeing 737-800vky na ňom pristanú jedine tak, že pred príletom vypustia palivo, aby to na krátkej pristávacej dráhe vôbec ubrzdili (čo sa aj reálne deje).
Z viacerých európskych miest (vrátane Prahy) existuje letecká linka na Kythiru s medzipristátím na ostrove Lemnos, no osobne odporúčam ísť na ostrov trajektom z Atén (Pireusu). Trajekt ponúka spoločnosť SeaJets a lístok stojí v čase písania tohto blogu 22 eur, čo je podľa mňa celkom fajn cena. Cesta trvá viac ako 6 hodín, ale trajekt je veľmi pohodlný, klimatizovaný a pri plavbe sa môžete aj zabaviť pozorovaním delfínov 🙂
Čo na ostrove robiť
Kythira je nielen bez turistov, ale navyše má aj čo ponúknuť. Zaujme neskutočným množstvom prírodných pláží (ktoré vznikli zosuvom pôd a nie bagrami a nákladiakmi plnými štrku a piesku). Vzhľadom na veľkosť a odľahlosť ostrova sa tu dá nájsť aj relatívne veľké množstvo turistických chodníčkov, ktoré vás vedia zaviesť k zaujímavým prírodným úkazom a stavieb z čias benátčanov či Britov. Tu je pár zaujímavých tipov:
- vodopády Neraidas – oplatí sa pozrieť asi iba v zime, keďže inokedy vodopády neexistujú, lebo sú vyschnuté
- Antikythera – trajektom z Diakofti
- Chora – hlavné mesto ostrova s antipirátskou benátskou pevnosťou s kúl výhľadom
- Diakofti – prístav s lodným vrakom (defaultná destinácia, v ktorej na Kythire pristávajú všetky trajekty)
- pobehovanie po turistických chodníčkoch – turistické chodníčky sú veľmi praktické hlavne na beh v ranných a večerných hodinách, kedy vás nezabije slnko a kedy si stále môžete užiť výhľad na more akonáhle vybehnete nejaký vyšší kopček naplnení dopamínom
Pár praktických tipov s ubytovaním, potravinami a službami
Strava
Pokiaľ ste geek na stravovanie a na potravny ako ja, Kythira bude problém. Na ostrove je kvôli dovozu z pevniny skrátka draho a je tam dosť náročné nájsť aj obyčajné mäso vo vašej bezprostrednej blízkosti. Za 100 gramový Leerdameer tu napr. zaplatíte viac ako 5 eur a podobnú sumu vysolíte aj za kocku obyčajného 250gramového kravského masla. Všetko sa však dá hacknúť. Našiel som tu najväčšie potraviny na ostrove – AB (niečo ako grécky Lidl) – adresa tu – Epar.Od. kythiron, Tsikalaria 801 00 – v ktorých ma napr. prekvapili výrobky českej alberťáckej Nature’s Promise (s originál českými popiskami) a ako na jedinom mieste na ostrove tam zoženiete aj kvalitnú horkú čokoládu (reálne horkú, nie 70 percentné slaďárny), raw kešu orechy bez slnečnicových sajrajtov a aj lacnejšie maslo, než je to 5 eurové. Zoženiete tam dokonca aj orechové maslá a pokiaľ sa vám prišťastí, tak dosť cheap mascarpone do 3 eur.
Pokiaľ ste paleo nadšenec, v bežných potravinách si budete musieť vystačiť maximálne tak s rybími konzervami, mortadelou, či predraženými vajíčkami za 33 centov za kus (vajíčka taktiež odporúčam kupovať v AB, kde stoja o niečo menej). Inak vydržíte na fete a jogurte, pokiaľ teda zvládate laktózu. Keď tak, odporúčam urobiť nákup trvanlivých potravín v Aténach a následne sa rovno nalodiť na Kythiru.
Čo sa týka reštaurácií, väčšinou je to tam veľmi európsky štýl – veľa výdajov, málo služieb. Rybie taverny sú skutočne kvalitné a jedlo v nich je čerstvé, ale po chvíľke podoného stravovania skrachujete. V Livadi môžem odporúčiť Kythira Souvlaki, ktorí disponujú aj donáškou a ceny za mäso (veľakrát aj bez nejedlého lepkového obalu) majú veľakrát celkom rozumné (napr. Gyros za 3.50 eur).
Doprava
Na ostrove autobusy nie sú a jedinou možnosťou ako sa tam prepravovať je ísť pešo, alebo si prenajať auto. Mnoho služieb na prenájom je dosť predražených (väčšina domácich vám bude odporúčať Drakakis Tours) a preto sa odporúčam pozrieť do Google Maps a vyhladať si “sólo prenajímateľov”, ktorí tam majú uvedené telefónne číslo a zavolať im. Ja som konrétne použil službu pána Dimitriosa, ktorý sídli v Livadi. Tu je kontakt na neho: +30 698 057 9288
V prípade potreby sa dá využiť aj stopovanie, ktoré je tu veľmi dobre rozvinuté. Vodiči sú veľmi ochotní; zastaví vám prakticky každý kto má v aute voľné miesto.
Ubytovanie
Na ostrove je celkom náročné zohnať cheap ubytovanie a na motely môžete zabudnúť. Osobne odporúčam letovisko Livadi (a jeho priľahlé satelity Kato Livadi/Katouni/Fatsadika), ktoré je strategicky umiestnené v relatívnej dostupnosti k pobrežiu, blízko hlavného mesta Chora a nachádzajú sa v ňom aj dve najviac cheap ubytovania na ostrove (minimálne podľa portálu booking.com), ktoré som otestoval – Theofilos a Contaratos. S pomerom cena/kvalita som viac ako spokojný.
Po neočakávanom zrušení nášho trajektu smerom domov (po rozsiahlych prírodných katastrofách zahŕňajúcich potopy spôsobené búrkami a silné vetry) nám bolo ponúknuté predĺženie ubytovania práve v najviac lowcost-punkovom uvytovaní ostrova – Theofilos. Pán domáci si dal tú námahu nám zavolať s obavou o našu budúcnosť, keď sa dozvedel o zrušení plavieb na niekoľko dní dopredu a s otázkou „Čo budete robiť ďalej?“ nám ponúkol takmer 50% zľavu na bývanie oproti cene na Bookingu (konkrétne 25€ na deň pre dve osoby). Toto ubytovanie vrelo odporúčame aj z dôvodu priateľskej rodinnej atmosféry. S požiadavkami ohľadom bývania vám ochotne pomôže ktokoľvek z početnej rodiny (zahŕňajúc sestru a dcéru domáceho a ich babičku, ktorá nevie ani slovo po anglicky, ale ajtak si dá záležať, aby ste zo stretnutia s ňou neodišli neuspokojení a s prázdnymi rukami) a pri každej možnej príležitosti vás radi pohostia nejakou maličkosťou, ktorú majú zrovna poruke (my sme napríklad dostali večeru na uvítanie, Kythirský olivový olej, alebo žltý melón vypestovaný priamo na políčku za budovou ubytovania).
Kontakt na domáceho Theofilosu (ubytovania v Kato Livadi): 00302736034289
Pláže
Pláží je na ostrove veľa a pri niektorých z nich treba byť obzvlášť opatrný, keďže cesty sú veľmi úzke a útesy veľmi strmé. Pán Dimitrios mi dokonca spísal zoznam pláží, na ktoré neskúseným vodičom neodporúča vôbec chodiť (žiaden strach, nebezpečné nie sú, akurát prenajímatelia áut nechcú aby ste s Hyundaiom i10 chodili po kameňoch):
- Feloti
- Routsonas
- Kalakathi
- Ocheles
- Orfani
- Steno Aylaki
- Lagada
- Fournoi
- Vlyhada
Avšak, tu je zoznam pláží, ktoré odporúčam navštíviť (s pár osobnými tipmi):
- Melidoni – skvelé na potápanie a skúmanie morských príšer, mal som tam tú česť vidieť jedovaté homolice a krabov pustovníkov
- Paralia Aukodimou – najviac farebná pláž na ostrove mimo civilizácie, v noci je tam 100-percentná tma a možnosť vidieť mliečnu dráhu či Starlink v top rozlíšení :))
- Komponada – odporúčam navštíviť hlavne počas silného vetra – zaplával som si v najväčších vlnách v živote a mal tú česť vidieť na vlastné oči tuleňa stredomorského (Monachus monachus)
- Chalkos
- Kapsali – veľmi blízko Livadi; pokojná pláž s “civilizáciou”
- Fyrri Amos – sú dve, jedna blízko Komponady na juhu a druhá na severe – tá severná je zaujímavá práve červeným pieskom
- Avlemonas – kúl skalnatá lagúna
- Kaladi – blízko Avlemonas; podľa mnohých “best beach”
Názorná ukážka kythirského pobrežia a vnútrozemia (prekvapivo väčšinou bez ľudí):
Ďalšie užitočné služby a pointy na Kythire:
- Kontakty na taxikárov (nie, Bolt a ani Uber tu nezoženiete :)):
- v Diakofti (prístav): 6974 737 193
- v Chore (hlavné mesto): 6949 157 243 alebo 6944 305 433
- v Livadi (turisticky prívetivé mestečko): 6944 746 246 alebo 6978 492 141
- donáška gyrosu/souvlaki domov: +30 27360 31662
- reštaurácia Platanos v mestečku Mylopotamos (blízko kythirských vodopádov), kde jedlom určite nešetria a za prijateľné ceny dostanete toľko jedla, že vám zostane aj so sebou na večeru: 6988 400 689
- lekáreň Livadi: 6944 944 816
- fyzioterapeut: 6972 711 573
