„Ak šialený barbarský rituál nazvem systémom, zo šialeného barbarského rituálu to sytém neurobí…“
Larken Rose
Voľby pre mňa osobne nič neznamenajú, nedávajú mi zmysel a ak ma niekto presviedča o tom, že by som mal ísť voliť, tak ma väčšinou mrzí, že ma daný človek radšej nepresviedča k tomu, aby som sa účastnil nejakého iného nezmyselného rituálu, ktorý je menej barbarský. Napr. nejakého rituálu afrických domorodých kmeňov, prípadne koncertu Mariky Gombitovej, či inkarnácie ducha svätého s Marekom Krajčím.
Ekosystém mémov je sviňa. Každému z nás “zmysel” dávajú rôzne veci a nie je na tom nič zlé. Nájdu sa žiaľ aj ľudia, ktorým dávajú zmysel barbarskosti; a teda rituály, vďaka ktorým môže byť priamo ohrozená sloboda a blahobyt ostatných – a nájdu sa teda aj ľudia, ktorí majú stále potrebu zúčastňovať sa rituálu volieb.
To, prečo presne to títo ľudia robia, v tomto článku veľmi rozoberať nebudem. Povenujem sa skôr tomu, prečo konkrétne tento rituál považujem za barbarský a prečo som si dovolil jeho vyznavačov označiť ako ľudský odpad – teda synonymum pre neeticky konajúce monštrá, ktorých psychopatické a zvrhlé konanie ničí životy ostatných ľudí, v ktorých záujme je iba slobodne existovať.
Prečo sú voliči horší než “kriminálnici”?
Voliči sú vetva tak neuveriteľne obmedzených ľudí, že sami považujú napr. takého chlapíka, ktorý podniká v drogovom biznise (pričom má na svoj biznis od zákazníkov samé pozitívne ohlasy), za zločinca hodného potrestania, zatiaľčo napr. takému politikovi dobrovoľne odovzdajú svoj hlas vo voľbách, aby mohol distribuovať nakradnuté peniaze podľa vlastného uváženia.
(“Vlastné” uváženie politika je do veľkej miery podmienené jeho schopnosťou presvedčiť masy ľudí o tom, že práve jeho vízia distribuovania nakradnutých peňazí je tá správna).
Väčšina drogových dílerov, prostitútiek, alebo príslušníkov ktorýchkoľvek iných povolaní – ktoré sú voličmi vnímané ako podradné – je nepochybne cnostnejšia ako hocktorý štátny zamestnanec, nakoľko títo ľudia na rozdiel od štátnych zamestnancov obchodujú len s tým, čo im právom patrí a len s tými, ktorí s nimi obchodovať chcú.
Vzorný občan republiky, ktorý vstáva každé ráno o šiestej do práce, platí dane, volí politickú stranu XY a chodí v nedeľu do kostola, je pritom omnoho viac opovrhnutiahodný a predstavuje omnoho väčšiu hrozbu pre ľudstvo ako ktorákoľvek promiskuitná prostitútka alebo ktorýkoľvek díler pervitínu. Prostitútky a díleri pervitínu sú totoiž ochotní nechať ostatných ľudí slobodnými. Ľudský odpad, akým sú voliči, to však nerobí.
Kto je volič?
Rozdiel medzi voličom a obyčajným zlodejom je v tom, že zlodej má toľko slušnosti, že pácha zločiny sám, zatiaľ čo každý volič skučí preto, aby vláda robila krádeže za neho.
Voliči nemajú problém s obhajovaním akejkoľvek krádeže, napadnutia alebo dokonca aj vraždy, no neprijímajú za to žiadnu zodpovednosť. Zodpovednosť radšej prenášajú na masu a ďalej na konkrétnych vykonávačov zločinu, ktorých si sami k vykonávaniu zločinu zvolia.
Starí voliči chcú, aby vláda okradla ich deti, aby oni mohli dostať svoj mesačný šek. Voliči v strednom veku zasa chcú, aby boli všetci ich rovesníci okradnutí, pretože z ich peňazí môžu mať ich deti zaplatené školy a tak ďalej.
Voliči totiž vždy volia práve toho monopolného podvodníka, ktorý sľubuje, že okradne iných ľudí, aby zaplatil to, čo sami voliči chcú.
Voliči požadujú, aby ľudí, ktorí sa správajú tak, ako to voliči neschvaľujú, vláda odvliekla a zavrela, pričom necítitia žiadnu vinu za nespočet životov, ktoré ich rozhodnutie zničilo. Sú to psychopati bez štipky sebareflexie.
Niektorí voliči dokonca hrdo podporujú vojakov, ktorí okamžite zabijú kohokoľvek, koho im ich vladári prikážu zabiť.
Voliči sú navyše ľudia, ktorí sa nepochybne radi hrajú s pojmami. Pokiaľ nazvú vraždu “vojnou” a krádež “daňou”, tak význam týchto pojmov pre nich automaticky stratí negatívnu konotáciu.
Voliči si myslia, že monopolní podvodníci, ktorých cnostne nazývajú politikmi, umožňujú fungovanie civilizácie. Kvôli absurdnosti ich viery nazývajú “zákonom” pseudonáboženské barbarské rituály, v ktorých politici v rámci ľubovoľnej časovej jednotky rozhodujú o životoch druhých ľudí. K výsledkom týchto pseudonáboženských rituálov sa voliči správajú tak, akoby to boli morálne nariadenia od bohov, o ktorých neposlúchnutí by žiadny slušný človek ani len neuvažoval.
Voliči boli tak veľmi indoktrinovaní kultom uctievania štátu, že zdravo uvažujúceho jedinca, ktorý im úprimne zdelí do očí bijúcu samozrejmosť, málokedy berú vážne. Priemerný volič si neuvedomuje púhy fakt, že ak politickí podvodníci vyhlásia svoje hrozby za zákon, tak to automaticky neznamená, že akákoľvek ľudská bytosť kdekoľvek na svete má najmenšiu morálnu povinnosť ho poslúchať.
V každej situácii má človek morálnu povinnosť robiť jedine to, čo sám považuje za správne, a nie to, čo vladár vyhlási za zákonné. Niečo takéto si ale vyžaduje prevzatie zodpovednosti nad vlastným životom, čo je však čosi, čomu sa voliči snažia vyhnúť.
Voliči veľmi radi vyhlasujú, akí sú hrdí na to, že sú občanmi dodržiavajúcimi zákony, pričom s obľubou vyjadrujú svoje absolútne pohŕdanie každým, kto sa považuje za “nadradeného” ich “zákonom” – teda zákonom, ktoré nie sú ničím iným ako praktickou reprezentáciou sebeckých chúťok psychopatických tyranov a zlodejov.
Vnímanie voliča je tak veľmi pokrivené, že ak štát používa násilie, samotný volič si ho predstavuje ako niečo spravodlivé – a naopak – ak sa niekto štátnemu násiliu postaví, v očiach voliča je potom takýto človek automaticky zločincom.
Psychopatická stránka voličov pritom prakticky nemá žaidne medze – ani v prípade použitia násilia sám volič necíti zodpovednosť za to, že k vzniknutiu násilnej situácie prispel svojím hlasom v danom barbarskom rituáli.
Voliči dokonca za zločincov radi označujú aj anarchistov, voluntaryistov, či libertariánov; teda ľudí, ktorí sú sami ochotní iniciovať násilie len a jedine v prípade sebaobrany.
Ako sa rodia voliči?
Voliči aktívne budujú ekosystém mémov a ekosystém mémov aktívne tvorí ich. Všetko to začína tak, že z novonarodených detí po čase vyrobia otrokov, ktorých tlačia do trávenia času v inštitúciách, ktoré im podprahovo vnucujú svoj psychopatický a pomýlený pohľad na svet. Mladí otroci sú v týchto otrokárskych inštitúciách na jednej strane vychovávaní ku konformite a k presvedčeniu, že “násilie nie je riešením”, no na strane druhej im je vládne násilie v podobe regulovania, monitorovania a zdaňovania prezentované ako nevyhnutnosť.
Takýto systém skrátka produkuje ľudí, ktorí sú naučení, že vládcovia môžu použiť násilie kedykoľvek sa im zachce, zatiaľčo otroci by nikdy nemali klásť odpor.
Otroci následne celý život žijú v presvedčení, že vláda je všadeprítomnou entitou, ktorú je možné charakterovo meniť práve zúčastňovaním sa barbarského rituálu volieb.
Chráňte seba a svojich blízkych. Nikdy nedopustite aby boli vaše deti v kontakte s voličom.
Voliči si myslia, že môžu meniť ekosystém mémov na základe volenia ľudí, ktorí sú pritom sami predurčení daný ekosystém vytvárať. Nebuďte tak hlúpi a primítívni ako voliči. Vytvárajte vlastný ekosystém mémov – nie volením či iným barbarským násilím – ale budovaním vzťahov. Tvorte paralelné komunity a budujte network states! Nové ekosystémy mémov sa vám poďakujú 🙂
