Kanabinoidy, terpény a ideálna teplota

/ Biohacking & Transhumanizmus / Od

Vaporizácia konope je módnym trendom. Ľudia sa snažia zaujímať o svoje zdravie a chcú si šetriť pľúca, alebo sa im iba páči status kúl hipsterov s najnovšími technologickými vychytávkami. Možno oboje, možno ani jedno.

Samozrejme, substitučná terapia menej škodlivou variantou konzumácie postihla aj toxický tabak (v ktorého dyme môžeme nájsť napríklad aj taký arzén, olovo, kyanovodík, formaldehyd, alebo amoniak), no tabaku a iným jedovatým rastlinám sa v tomto článku venovať nebudeme.

Vaporizácia konope je na rozdiel od tabaku zdravotne nezávadná, nakoľko pri nej nedochádza (až na pár výnimiek, o ktorých si niečo povieme nižšie) k spaľovaniu a vzniku karcinogénnych zlúčenín.

Nižšie teploty pri vaporizovaní navyše pomáhajú zachovať komplexnú chuť každej odrody. Na druhej strane, fajčenie vystavuje konope takmer jednotne vysokým teplotám bez ohľadu na to, či sa spaľuje zapaľovačom alebo letovacou lampou.

Vaporizácia je nepochybne technologickým pokrokom v užívaní kanabinoidov. Regulácia teploty a absencia dehtu je nielen zdravšia pre naše pľúca, ale umožňuje nám aj vychutnať si a zjemniť každé potiahnutie. Tento revolučný vynález raz a navždy zmenil spôsob, akým ľudia konzumujú konope, vďaka čomu sa môžeme zamerať na špecifické molekuly, chute a účinky.

Ešte predtým, než sa človek oddá biohackovaniu vaporizovaním kanabinodov, by bolo veľmi vhodné, aby mal prehľad o konkrétnych molekulách konope a druhoch kanabinoidov, ktoré sa uvoľňujú pri danej špecifickej teplote.

Úplne najskôr sa ale poďme pozrieť na to, ako vôbec kanabinoidy fungujú.

Na čo sú kanabinoidy v našich telách?

Psychedeliká napríklad interagujú so serotonergným systémom v mozgu. Nemáme v tele žiaden “psychedelický”, či “lysergamídový” systém. Niečo také však o kanabinoidoch povedať nemôžeme.

V našich telách sa totiž nachádza niečo čo sa volá endokanabinoidný systém. A na čo presne nám tento systém vlastne je, mimo to, že nám je na interagovanie s prijatými kanabinoidmi?

Nuž, endokanabinoidy sú endogénne kanabinoidy — chemické zlúčeniny, ktoré si produkuje organizmus sám. Endokanabinoidný systém nám zabezpečuje komplexnú bunkovú signalizáciu, o ktorej začali vedci ako-tak tušiť až začiatkom deväťdesiatych rokov 20. storočia.

(Vzhľadom na relatívne nedávny počiatok výskumu v obore kanabinoidov sa však fungovanie endokanabinoidného systému ešte stále iba snažíme plne pochopiť a máme pred sebou veľa práce.)

Z doterajších výskumov vieme napríklad to, že endokanabinoidný systém je zodpovedný napríklad za riadenie cyklu spania a bdenia, chuti a trávenia, nálady, látkovej výmeny, chronickej bolesti, zápalu a mnohých ďalších reakcií imunitného systému. Ovplyvňuje aj učenie a pamäť, motorické schopnosti, srdcové a cievne funkcie, tvorbu svalov, tvorbu kostí a ich rast, funkcie pečene, plodnosti, úzkosť, funkcie kožného a nervového systému, sociálne správanie a mnoho ďalších vylomenín.

Naše telo produkuje mnoho endokanabinoidov, z ktorých niektoré sme možno — dovolím si tvrdiť — ešte ani neobjavili. Medzi tie dve hlavné a najznámejšie ale nepochybne patria anandamid (AEA) a 2-arachidonoylglycerol (2-AG).

(Konkrétne anandamid je prvý vedcami objavený endokanabinoid, ktorého prítomnosť v našom endokanabinoidnom systéme podľa všetkého koreluje s tvorivosťou a akýmsi pocitom “vnútorného šťastia”. Jeho názov pochádza zo slova “ananda”, ktoré v preklade zo sanskritu znamená “blaženosť”. Zvýšené koncentrácie anandamidu sa vyskytujú v mozgu, no môžeme ho pokojne nájsť aj v kakových bôboch.

2-arachidonoylglycerol zas na rozdiel od anandamidu funguje trochu inak. Jeho koncentrácie sú variabilné v závislosti od potrieb — ľudský organizmus si ho syntetizuje “na želanie”. Má lokálny efekt a krátkodobú životnosť.)

Endokanabinoidy pretkávajú celé naše telo, viažu sa na receptory na stenách našich buniek a vytvárajú fungujúci systém. Interagujú konkrétne s dvoma receptormi, a to s receptormi CB1, ktoré sa nachádzajú predovšetkým v centrálnom nervovom systéme, a s receptormi CB2 nachádzajúcimi sa v periférnom nervovom systéme, najmä v imunitných bunkách. Oba typy receptorov môžeme v zjednodušenej grafickej schéme vidieť na nasledujúcom obrázku:

Množstvo tkanív v ľudskom organizme obsahuje oba typy receptorov, pričom každý z nich sa aj napriek rovnakej lokalizácii podieľa na priebehu odlišných procesov. Aktuálne jestvujú mnohé polemiky o existencii doposiaľ neobjaveného receptoru CB3.

A čo sú vlastne endokanabinoidné receptory?

Sú to vlastne proteíny uložené na bunkovej membráne, ktoré sa viažu na endokanabinoidy. Dochádza teda medzi nimi k väzbe, ktorá predstavuje počiatok nervovej aktivity.

Uveďme si príklad — endokanabinoidy sa môžu zamerať na receptory CB1 miechového nervu, aby zmiernili jeho bolesť. Iné sa môžu naopak naviazať na CB2 receptor na imunitných bunkách, napríklad pri zápale.

Uvedené funkcie prispievajú k homeostáze ukazujúcej stabilitu vnútorného prostredia. Napríklad, keď nejaká vonkajšia sila, poranenie alebo vysoká teplota naruší rovnováhu organizmu, potom sa endokanabinoidný systém spustí s cieľom napomáhať organizmu, aby mohol ideálne fungovať.

Mimo iné sa v našom endokanabinoidnom systéme nachádzajú aj špecifické enzýmy, ktoré zabezpečujú takzvanú recykláciu, rozklad endokanabinoidov po ich použití. A samozrejme, bežným logickým rozmýšľaním môžeme prísť na to, že medzi dva hlavné enzýmy v našom endokanabinoidnom systéme patria práve tie, ktoré štiepia naše dva hlavné endokanabinoidy. Sú to enzýmy amid-hydroláza mastnej kyseliny (FAAH), ktorá štiepi AEA a lipáza kyseliny monoacylglycerolovej (MAGL), ktorá štiepi 2-AG.

A ako vlastne náš endokanabinoidný systém funguje, respektíve ako si môžeme nejako zmysluplne predstaviť onu povestnú homeostázu, či udržovanie stability vnútorného prostredia?

Nuž, väčšina našich neurotransmiterov cestuje z jedného neurónu na druhý cez synapsy, aby mohli šíriť správu. No a naše milé endokanabinoidy cestujú presne opačným smerom ako neurotransmitery.

Ak správa prechádza z jedného neurónu na druhý, tak prijímajúci neurón uvoľní endokanabinoidy. Tie cestujú naspäť práve preto, aby signalizovali odovzdávajúcemu nerónu feedback od prijímajúceho neurónu. Endokanabinoid je niečo ako kouč, ktorý neustále neurónom kecá do roboty v štýle “hej ty odosielajúci neurón, už stačí, prijímajúci neurón má dosť”, alebo “hej ty odosielajúci neurón, ešte páľ signály, lebo prijímajúci neurón je nenažraný.” A to je práve to, čo mnoho vedcov prinútilo premýšľať nad tým, že endokanabinoidný systém nám teda nejakým spôsobom pomáha modulovať a regulovať signály; zosilňovaním jedným a zoslabovaním druhých.

Feedback endokanabinoidov spomaľuje nervovú signalizáciu. To však v žiadnom prípade nutne nemusí znamenať, že sa tým automaticky spomaľujú aj myšlienky a správanie majiteľa endokanabinoidného systému. Napríklad spomaľovanie signálu, ktorý inhibuje čuch, môže učiniť čuchový zážitok intenzívnejším, a nie “spomaleným”.

A ako s naším systémom interagujú také kanabinoidy, ktoré si naše telo nesyntetizuje? Nuž, napríklad hlavná psychoaktívna zložka konope, delta-9-tetrahydrocannabinole, nepochybne s naším endokanabinoidným systémom niečo robí. Nepochybne s ním teda interaguje. Rovnako ako endokanabinoidy, THC spomaľuje nervovú signalizáciu vďaka tomu, že sa viaže na endokanabinoidné receptory. Avšak, viaže sa na receptory všade po tomto rozľahlom a difúznom systéme naraz — na rozdiel od endokanabinoidov, ktoré sa uvoľňujú na nejakom špecifickom mieste ako odpoveď na špecifický nervový stimul.

A táto rozsiahla činnosť spolu so skutočnosťou, že endokanabinoidný systém nepriamo ovplyvňuje mnoho ďalších telesných systémov, jednoducho znamená, že kanabinoidový trip do obrovskej miery determinuje naša individuálna mozgová chémia, genetika, zážitky v živote a mnoho ďalších parametrov.

Samozrejme, užívanie kanabinoidov môže nepochybne korelovať aj s mnohými nepriaznivými následkami. Hlavným rizikovým faktorom užívania kanabinoidov je predovšetkým vek.

U ľudí mladších ako dvadsaťpäť rokov sú kanabinoidné receptory viac koncentrované v bielej hmote mozgu, než u starších ľudí. Biela hmota zodpovedá napríklad za komunikáciu, pamäť, učenie a emócie. Môžeme úplne pokojne tvrdiť, že nevedomé užívanie marihuany u ľudí mladších ako 25 rokov dokáže narušiť prepojenia v bielej hmote a taktiež ovplyvniť aj schopnosť mozgu vytvárať si nové prepojenia. A práve to dokáže narušiť dlhodobú schopnosť učenia a riešenia problémov.

No a čo prepánajána sú terpény a iné vylomeniny?

Nuž, rastlinka konope je magickou továrňou na organické chemikálie. Jej kvety vytvárajú malé, hubovité výrastky, ktoré nazývame trichómy. Tieto malé štruktúry vytvárajú živicu, ktorá je plná všelijakých molekúl. Psychoaktívnych, nepsychoaktívnych, aromatických, nearomatických, liečivých a neviemakých ďalších. Trichómy produkujú viac ako 100 kanabinoidov, niekoľko flavonoidov a viac ako 100 terpénov.

Úpravou teploty, pri ktorej je rastlina vaporizovaná, môžu používatelia konope optimalizovať koncentráciu špecifických zlúčenín pri každom šluku.

Čo sú flavonoidy?

Flavonoidy sa v prírode vyskytujú v hojnom počte. Sú zodpovedné za jedinečné chute a pigmentáciu každého strainu konope. Konope obsahuje okolo 20 flavonoidov, aj keď nepochybne existujú aj ďalšie, ktoré sme zatiaľ neobjavili.

Flavonoidy ako napr. Kanflavíny A, B a C sú pre konope úplne jedinečné, zatiaľčo iné, ako napríklad kvercetín, sa nachádzajú v mnohých druhoch ovocia a zeleniny.

Pokiaľ ide o konope, flavonoidy zohrávajú významnú úlohu v tom, ako vnímame účinky jednotlivých odrôd. V úzkej spolupráci s terpénmi a kanabinoidmi pridávajú flavonoidy k zmyslovému zážitku kultivaru ďalšie dôležité nuansy. Ak sa nám chuť a celkový účinok konkrétnej odrody konope páči, je pravdepodobnejšie, že ju použijeme znova. O flavonoidoch sa však ešte musíme veľa naučiť, pretože sú jedným z najnedostatočnejšie preskúmaných aspektov konope.

Aké majú flavonoidy benefity a využitie?

Predpokladá sa, že každý flavonoid nachádzajúci sa v konope poskytuje rôzne zdravotné benefity, avšak nižšie sú uvedené niektoré z najčastejšie zvažovaných terapeutických využití:

  • Antioxidanty (ochrana pred poškodením buniek)
  • Protizápalové účinky
  • Zlepšenie kardiovaskulárnej funkcie
  • Neuroprotektívne
  • Antivírusové/antibakteriálne
  • Prevencia proti cukrovke, rakovine a iným chorobám

Čo sú terpény?

Terpény sú podobne ako flavonoidy organické zlúčeniny, ktoré sa nachádzajú v rastlinách a ktoré prispievajú k jedinečnej chuti a vôni konope. Terpény sa vyskytujú všade v prírode a okrem konope majú aj svoje vlastné potenciálne zdravotné benefity.

Jedinečné vlastnosti terpénov, ktoré sa nachádzajú v trichómoch rastliny, ovplyvňujú aj zmyslový zážitok z danej odrody konope. Vedci v konope identifikovali prinajmenšom 100 rôznych terpénov, čo vysvetľuje širokú škálu odrôd na trhu.

Aké majú terpény benefity a využitie?

Výskumom sa podarilo získať množstvo dôkazov, ktoré potvrdzujú užitočnosť terpénov pri riešení rôznych zdravotných problémov. Hoci si každá z týchto vlastností vyžaduje ďalší podporný výskum a klinické štúdie, mnohé terpény z hľadiska ich zdravotných benefitov môžeme považovať za:

  • Antikonvulzívne
  • Protizápalové
  • Antivírusové/antibakteriálne
  • Náladu-boostujúce
  • Antikarcinogénne

Mnohé výrobky, ktoré používame každý deň, obsahujú terpény, ako napr:

  • Repelenty proti komárom a insekticídy
  • Šampóny, pleťové vody a iné výrobky na starostlivosť o pokožku
  • Aromatické látky, ktoré sa nachádzajú v cukrovinkách a iných potravinách

Terpény a flavonoidy vo svete konopného businessu

Každá odroda konope obsahuje rôzne množstvo kanabinoidov, flavonoidov a terpénov. Väčšina moderných odrôd určite obsahuje THC vo vyššom pomere než CBD. Šľachtiteľom sa však podarilo vykultivovať aj také zaujímavé a ojedinelé odrody, ktoré obsahujú vysoké množstvo CBD alebo majú pomer THC a CBD jedna k jednej.

Dopyt domestifikuje a domestifikácia dopytuje. Tak ako v prípade psíkov, tak aj v prípade nás ľudí, a tak aj v prípade konope.

Celý svet sa však netočí iba okolo THC a CBD. Mnoho vedcov sa v časoch písania tohto textu začalo bližšie zaoberať aj ďalšími kanabinoidmi. V roku 2021 už bolo napríklad potvrdené, že také CBG (kanabigerol) má protizápalové a analgetické účinky. THCV (tetrahydrokanabivarín) môže zas pomôcť neutralizovať účinky THC a dokáže taktiež uľaviť aj od bolesti a zápalu. CBC (kanabichromén) vie byť nápomocný pri znižovaní opuchu a protekcii mozgových buniek. A to sme spomenuli iba tri kanabinoidy (a k tým ďalším sa hneď dostaneme)!

Nesmieme však zabúdať ani na terpény. Terpény sú predsa zodpovedné za jedinečnú vôňu a chuť každej odrody konope. Ak si privoniate ku konôpke, za váš unikátny zmyslový zážitok môžu s najväčšou pravdepodobnosťou terpény (a samozrejme myšlienky, ktoré sa vám s čuchovým vnemom asociujú). Funkcia terpénov v ľudskom tele sa ale rozhodne neobmedzuje len na čuchový zážitok a jeho konzekvencie. Tieto molekuly majú mnoho terapeutických účinkov (ako sme zmienili vyššie), ale čo je hlavné, tak dokonca priamo spolupracujú s kanabinoidmi, aby vyvolali silnejšie účinky. Sú spolu vzájomne synergické.

Jedným z najrozšírenejších terpénov vo všetkých odrodách konope je terpén zvaný myrcén. Táto zlúčenina má zemitú chuť s nádychom klinčekov a vyvoláva relaxačné až sedatívne účinky. Myrcén zosilňuje protizápalové účinky CBD a taktiež myorelaxačné účinky THC.

Karyofylén je zas ďalším terpénom v konope, ktorý má korenistú až pikantnú chuť. Tento terpén má taktiež antiseptické účinky, pretože sa dokáže viazať priamo na receptory CB2 nášho endokanabinoidného systému.

Užívatelia konope si často vyberajú odrody podľa obsahu kanabinoidov a terpénov. Užívatelia ktorým ide o čo najväčšie psychoaktívne účiky si preto vyberajú odrody práve s vysokým obsahom THC a je pri tom vhodné mať napamäti, že pre týchto uživateľov sú logicky najvhodnejšie práve odrody s výrazným zastúpením terpénu myrcénu, ktorý napomáha psychologickému komfortu. Na druhej strane by milovníci CBD mali logicky vyhľadávať odrody s vysokým obsahom karyofylénu, pokiaľ teda chcú z danej látky vyťažiť čo najviac potenciálu a vysynergizovať jej protizápalové účinky.

Vďaka možnosti zmeny teploty vaporizácie je nám všetkým automaticky sprístupnená aj možnosť vyťaženia maximálneho množstva požadovaných zložiek z danej substacie. Okrem toho môže zmena teploty výrazne zmeniť zážitok z každého šluku a minimalizovať pocit podráždenia. Užívatelia konope si môžu nastaviť nízku teplotu, a pritom získať všetky požadované molekuly. Dokážu si tak vychutnať jemné šluky plné kanabinoidov, ktoré menej dráždia hrdlo a pľúca. Nižšie sa trochu pustíme do toho, aké teploty vlastne treba použiť na izoláciu určitých molekúl z danej rastlinky.

Teplota ako užitočná premenná

Každá molekula má špecifický bod varu. Keď sú terpény a kanabinoidy vystavené určitej teplote, zmenia sa skrátka na paru. Tieto body varu sa u jednotlivých zložiek líšia. Pravdou je, že body varu mnohých kanabinoidov a terpénov v čase písania tohto textu neboli pevne stanovené. Veda o konope je stále v plienkach a môžu za to najmä desaťročia legislatívnych postihov a regulácií. Na internete môžeme stále nájsť veľa protichodných informácií o bodoch varu rôznych kanabinoidov, no aj niekoľko pomerne serióznych (či skôr seriózne vyzerajúcich) príručiek a návodov. Zostaňme však radšej pri tom, že otázka uvoľnenia jednotlivých kanabinoidov a ich účinkov je primárne záležitosťou pokusu a omylu. Nechajme uživateľov konope, nech experimentujú s rôznymi odrodami, kanabinoidami a teplotami, vďaka čomu ľahko zistia, aké nastavenie im najviac vyhovuje. Je to otázka subjektívnho prežitku a čim viac vyhackované vnímanie uživateľ má, tým jednoduchšie príde na to, ktoré odrody, teploty a kanabinoidy (a v akých časoch a podmienkach) sú užitočné a aké nie.

(O hackovaní vnímania som mimochodom hovoril aj vo svojom staršom článku o Oure.)

Niektoré zlúčeniny v konope majú veľmi podobné teploty varu. Napríklad THC sa odparuje pri teplote 157 °C, zatiaľ čo CBD sa odparuje pri mierne vyššej teplote okolo 160–180 °C. Je možné tieto molekuly počas vaporizovania izolovať? Ak máte veľmi citlivý vaporizér, tak áno, inak je šanca pomerne malá. Okrem toho sa THC začne odparovať skôr, ako sa dosiahne bod varu CBD. Ak si chcete vychutnať vysoký obsah THC alebo CBD, najlepšie je začať práve s odrodami s vysokým obsahom oboch kanabinoidov.

Užívatelia konope môžu očakávať rôzne psychoaktívne účinky pri rôznych teplotách. To tiež veľmi závisí od odrody a jednotlivca.

A teraz už radšej niečo k hrubým odhadom účinkov vyvolaných rôznymi teplotami.

Nízka teplota (52–159 °C)

Vaporizácia pri takejto teplote vždy vedie k vypareniu THC. Môžeme pritom ale cieliť aj na uvoľňovanie určitých terpénov ktoré majú charakteristickú chuť a terapeutické účinky. Pozrime sa teda na hlavné molekuly, s ktorými sa dá pri takýchto teplotách stretnúť.

CBG (52 ˚C)

Cannabigerol sa vyznačuje svojou extrémne nízkou teplotou vyparovania, no je zaujímavý aj tým, že sa považuje za „matku všetkých kanabinoidov“. A to nie nadarmo. Je totiž prekurzom, z ktorého sa syntetizujú ostatné kanabinoidy. Keď rastlina konope dozrieva, CBG sa prostredníctvom enzymatických procesov premieňa na THC, CBD a ďalšie kanabinoidy.

Najvyššiu koncentráciu tohto kanabinoidu možno nájsť v kvitnúcich rastlinách – ako rastlina rastie, enzýmy premieňajú CBGA na THCA (kyselina tetrahydrokanabinolová), CBDA (kyselina kanabidiolová) a/alebo CBCA (kyselina kanabichroménová). Po zbere sa rastliny vysušia a spracujú. V procese spracovania dochádza k dekarboxylácii – t. j. odstráneniu karboxylových skupín a premene kyslých zlúčenín (CBGA, THCA, CBDA) na nekyslé (CBG, THC, CBD). Vznikajú pritom aj mnohé ďalšie kanabinoidy, ale všetky pôvodne pochádzajú z CBGA.

Hoci je výskum tohto „prakanabinoidu“ešte len v počiatočnom štádiu, predbežné štúdie naznačili, že CBG má silné anxiolytické, protizápalové, protinádorové, neroprotektívne a antimikrobiálne účinky. Taktiež sa využíva aj pri liečení šedého zákalu.

Karyofylén (119 °C)

Karyofylén je dominantným terpénom vo väčšine odrôd konope. Táto molekula sa hojne vyskytuje aj v rôznych potravinách, napríklad v čiernom korení, a môže interagovať s receptormi CB2. Karyofylén nie je psychoaktívny a je dobre využiteľný pri liečbe bolesti hlavne vďaka svojim protizápalovým účinkom.

β-sitosterol (273°F)

β-sitosterol patrí medzi flavonoidy. Nemá žiadnu chuť, taktiež nie je psychoaktívny a má protizápalové účinky.

α-Pinén (156 °C)

α-pinén nie je psychoaktívny a má jemnú chuť pripomínajúcu borovicu a rozmarín. Tento terpén sa spája s anxiolytickými účinkami a môže pomôcť predchádzať nežiadúcim efektom THC, medzi ktoré patrí napríklad strata krátkodobej pamäte. α-Pinén tiež dobre spolupracuje s THC a zvyšuje priechodnosť vzduchu v pľúcach.

THC (157°C)

THC je hlavnou psychotropnou zložkou rastlinky konope. Tento kanabinoid prechádza cez hematoencefalickú bariéru a aktivuje receptory CB1 v našom centrálnom nervovom systéme. THC mení naše neuróny a katalyzuje akútne zvýšenie dopamínu v tele. Výsledkom sú rôznorodé stavy — od eufórie, cez psychedelickú skúsenosť, expanziu vedomia a až po zvýšený apetít (konkrétna forma skúsenosti je veľmi premenlivá a obvykle závisí od psychiky človeka a jeho endokanabinoidného systému).

Vysoké hladiny THC môžu často vyvolať veľmi komplexnú psychickú deštrukturalizáciu, čo často koreluje práve s úzkostlivými stavmi.

CBD (160–180°C)

CBD vyvoláva relaxačné a upokojujúce účinky, no nie je psychoaktívne v rovnakom zmysle ako THC. CBD môže naopak znížiť niektoré účinky THC dočasným blokovaním receptorov CB1. Predpokladá sa, že CBD znižuje zápal prostredníctvom niekoľkých molekulárnych dráh a má tiež antioxidačné a neuroprotektívne účinky. Chuť CBD je príbuzná chuti olivového oleja, alebo konopných semien.

Nízka až stredná teplota (160–180 °C)

Vaporizovanie pri tejto teplote vedie k inhalácii niekoľkých zaujímavých molekúl. Ak vaporizujete odrodu s vysokým obsahom CBD, tak toto je práve tá ideálna teplota na vaporizáciu CBDčka a k nemu synergických terpénov. Ak vaporizujete odrodu s vysokým obsahom THC, môžete pri tejto teplote zas vdychovať oveľa viac terpénov, než pri nižších teplotách.

Myrcén (166–168 °C)

Myrcén je najbežnejší terpén v konope, nie je psychoaktívny a má príjemnú zemitú chuť s tónmi hrozna a korenia. Myrcén je mierne sedatívny a je chemickou látkou zodpovednou za uvoľňujúce účinky väčšiny indík.

Δ8-THC (175–178°)

Δ8-THC má príjemné psychoaktívne účinky. Ide o analóg THC, ktorý sa viaže na receptory CB1. Pomáha potlačovať nevoľnosť, úzkosť, stimuluje chuť do jedla, pomáha pri bolesti a má aj neuroprotektívne účinky. Δ8-THC sa však v konope nachádza vo veľmi malom množstve a má slabšie psychoaktívne účinky ako jeho hojnejší náprotivok. Rovnako ako THC, aj Δ8-THC nemá žiadnu chuť.

Cineol (176°C)

Cineol je veľmi fascinujúci terpén. Zaujímavosťou je, že je jednou z hlavných zložiek rastlinky eukalyptus (vďaka čomu á aj svoju charakteristickú chuť), no v moderných odrodách konope je pomerne vzácny. Tento terpén nie je psychoaktívny a vykazuje antitivírusové, fungicídne, antibakteriálne a protizápalové účinky a taktiež pomáha zmierňovať bolesť.

Cineol tiež zvyšuje prietok krvi v mozgu.

Limonén (177°C)

Limonén dodáva konope veľmi charakteristickú citrusovú príchuť. Táto molekula síce nie je psychoaktívna, no synergicky zvyšuje mozgové a euforické účinky THC. V jednej štúdii sa zistilo, že limonén znižuje úzkosť a zvyšuje hladinu serotonínu v mozgovej kôre, ako aj dopamínu v hipokampe.

p-cymén (177 °C)

p-cymén sa nachádza v rasci a tymiáne. Má príjemnú sladkú a citrusovú vôňu, nie je psychoaktívny a má sedatívne účinky.

Apigenín (178 °C)

Apigenín je ďalší konopný flavonoid. Táto molekula má anxiolytické účinky a je napríklad hlavnou anxiolytickou látkou, ktorá sa nachádza v harmančeku. Apigenín nie je psychoaktíny a pochopiteľne, má práve harmančekovú chuť.

Zaujímavosťou je, že pôsobí na GABA receptory, čiže na rovnaké receptory na aké pôsobia napríklad benzodiazepíny, no nespôsobuje pritom amnéziu ani sedáciu.

Stredná až vysoká teplota (181–200 °C)

Táto teplota obvykle prináša sedatívne a relaxačné účinky.

Kanflavín A (182 °C)

Kanflavín A je flavonoid, ktorý sa vo väčšom množstve nachádza v konopných listoch. Molekula nie je psychoaktávna a má pôsobivé protizápalové vlastnosti.

CBN (185°C)

CBN (kanabinol) bol historicky prvým kanabinoidom izolovaným z konope. Na rozdiel od iných kanabinoidov sa nevyrába enzymatickou reakciou. Namiesto toho vzniká v dôsledku degradácie THC. CBN má príjemné sedatívne a protizápalové účinky, je psychoaktívne a je bez chuti. CBN má tiež sľubné antikonvulzívne účinky a môže taktiež pomôcť aj pri zmiernení príznakov psoriázy.

Linalool (198°C)

Linalool dodáva mnohým konopným odrodám silnú “rastlinnú” vôňu s nádychom levandule a citrusov. Tento terpén je zodpovedný za viaceré potenciálne terapeutické vlastnosti konope. Nie je psychoaktívny, má antidepresívne a anxiolytické účinky a môže taktiež posilniť aj našu imunitu, nakoľko priamo posilňuje viaceré imunitné funkcie.

Zaujímavosťou je, že linalool má insekticídne vlastnosti a používa sa ako zložka v niektorých repelentoch na komáre. Vykazuje aj obrovský potenciál v liečení leukémie a rakoviny krčka maternice.

Vysoká teplota (201 °C +)

Pri takto vysokej teplote sa väčšina kanabinodov a terpénov odparuje. Je to teplota, ktorá už je blízka teplote fajčenia a mnoho škodlivých molekúl sa pri nej môže premeniť na plyn. A áno, aj keď by sa pri tejto teplote mali odparovať všetky terapeutické a zdraviu prospešné zložky konope, je veľmi ťažké nájsť rovnováhu medzi optimálnou teplotou pre vaporizáciu (a o fajčení ani nehovoriac) a teplotou, pri ktorej sa uvoľňujú škodlivé chemické látky.

Benzén (205–365 °C)

Benzén je veľké svinstvo. A žiaľ, odparovanie pri tejto teplote vedie aj k uvoľňovaniu benzénu. Tento karcinogén je pritom hlavným dôvodom, prečo mnohí konzistentní užívatelia konope prestávajú fajčiť a prechádzajú na zdravotne nezávadné metódy jeho konzumácie.

Hoci teplota varu benzénu je 80 °C, niektoré vaporizéry sú schopné eliminovať túto chemikáliu až do 200 °C. Bod odparovania benzénu pri konzumácii konope zatiaľ nie je presne definovaný. Niektoré štúdie však naznačujú, že teplota odparovania benzénu môže byť až 365 °C.

Terpineol (218°C)

Terpineol má príjemnú a jemnú orgovánovú vôňu a je bežnou zložkou parfumov a kozmetiky. Tento terpén má niekoľko terapeutických účinkov vrátane antibiotických, antioxidačných a sedatívnych vlastností. Nie je psychoaktívny a využíva sa taktiež ako antimalarikum (terpineol je preto známy aj ako “terpén proti malárii”).

THCV (220°C)

THCV (tetrahydrokanabivarín) sa taktiež odparuje pri vyšších teplotách. Ako môžeme postrehnúť už z jeho chemického názvu, tento kanabinoid je analógom THC a je taktiež psychoaktívny a bez špecifickej chuti. V konope sa však obvykle vyskytuje vo výrazne nižších koncentráciách (nepochybne ale existujú aj odrody s vysokým obsahom tohto kanabinoidu).

THCV funguje tak, že aktivuje a blokuje receptory CB1. Tento kanabinoid sa spája s antikonvulzívnymi vlastnosťami a dokáže pomôcť v boji proti bolesti a zápalu. THCV je veľmi efektívnym nástrojom aj pri metabolizme tukov.

Pulegón (224°C)

Pulegón nie je psychoaktívny a má príjemnú vôňu pripomínajúcu mätu a gáfor. Osobne si myslím, že ak by zahrievanie vaporizéru na takúto teplotu malo za niečo stáť, tak je to práve tento terpén. Táto molekula pomáha zlepšovať pamäť a má aj sedatívne účinky. Niektoré štúdie taktiež naznačujú, že pulegón by mohol pomôcť v boji proti horúčkam.

Kvercetín (250 °C)

Kvercetín je nepsychoaktívny konopný flavonoid s antioxidačnými vlastnosťami, ktoré môžu svojim vzorcom pôsobenia konkurovať vitamínu C. Kvercetin má horkú chuť a mimo iné pôsobí aj antivírusovo a antineoplasticky.

Appkami k vedomému užívaniu konope

Samozrejme, predtým, než sa dáte do inhalácie výparov nejakej rastlinky, je nanajvýš vhodné si o danej rastlinke zistiť čo najviac, aby ste vedeli, čo vlastne konzumujete. Na to, aby sme poznali zložky jednotlivých kanabinoidov v jednotlivom straine ale nemusíme robiť žiaden špecifický výskum.

Veľmi užitočným pomocníkom nám v tejto problematike vedia byť aj obyčajné mobilné aplikácie vytvorené k stransparentneniu informácií o svete konopných odrôd. Príkladom môže byť napr. Leafly, WeedMaps alebo WeedPro (WeedPro nevyžaduje registráciu a Leafly sa dá pohodlne používať aj z webu), v ktorých môžete nájsť zložky jednotlivých strainov, ich účinky a taktiež aj recenzie od odborníkov na konope, ako aj recenzie od užívateľov.

Skúsenosť s jednotlivými strainami môžete nie len hodnotiť, ale aj si k nim pridávať personalizované poznámky, aby ste sa k nim neskôr mohli ľahko vrátiť.

Lemon Zkittle podľa Leafly

Aká je teda tá správna?

Keď už teda máte všetky potrebné informácie o vašom straine, tak ešte predtým, než ho užijete, by ste si mali pozrieť aj všetky potrebné informácie o prístrojčeku, ktorý na vaporizáciu daného strainu hodláte použiť. Nie všetky vaporizéry totiž umožňujú nastavovanie teploty.

A ak aj disponujete teplotovo-nastaviteľným vaporizérom, mojou osobnou radou je sa vždy pri zahrievaní dostať aspoň na o 10 °C vyššiu teplotu, než na akú cielite. Žiaľ, nie všetky vaporizéry sú úplne presné a takýmto manévrom sa môžete uistiť v tom, že naozaj inhalujete čo najväčšie množstvo cieľovej molekuly.

Ideálna teplota na vaporizáciu sa u jednotlivých osôb líši a rovnako tak sa bude líšiť aj pre každú konopnú odrodu. Do veľkej miery to závisí aj od požadovaného účinku. Uživatelia vyhľadávajúci akútnu psychologickú transformáciu väčšinou hľadajú THC, a preto uprednostňujú stredne vysoké teploty, zatiaľčo užívatelia vyhľadávajúci skôr telesnú regeneráciu chcú vyšší obsah terpénov, a preto potrebujú vyššie teploty. Za každých okolností však treba byť opatrný, a neubližovať si. Karcinogénne látky sú veľmi vysokou zdravotnou daňou a je vhodné sa im vyhýbať čo najviac to len ide.

Zdroje