Čo je Malá Praha?

Malá Praha je niečo, čo je všade okolo nás, no my si myslíme, že je to Praha.

Malú Prahu tvorí uzemie Žižkova, Karlína a Holešovic. Tri samostatné kultúrne-správne jednotky, ktoré dohromady vytvárajú Svobodné Město Malá Praha, sú v súčasnosti stále utlačované autoritatívnou rukou Prahy a Českej republiky.

Holešovice boli k Prahe pričlenené už v roku 1884 a stali sa tak historicky prvou obcou, ktorá bola pripojená k Prahe. Žižkov a Karlín si udržali samostatnosť do roku 1922, kedy sa stali súčasťou takzvanej “Veľkej Prahy”.

Malá Praha (Svobodné Město Malá Praha) je teda kultúre-katastrálny projekt nezávislého anarchistického „štátu“, ktorého cieľom je zvýšiť kvalitu života občanov Žižkova, Karlína a Holešovic oslobodením týchto štvrtí od viac ako storočného diktátu mesta Prahy a Českej republiky.

Mapu Slobodného Mesta Malá Praha vrátane grafického znázornenia jej mestských častí (Holešovice, Žižkov a Karlín) je možné nájsť na nasledujúcom URL odkaze (dá sa aj stiahnuť ako HTML súbor).

Červeným krúžkom je znázornená poloha Paralelní Polis.

(A)politika

Malá Praha je miestom slobody. Akékoľvek ľudské interakcie (ktorých súbor tvorí malopražskú spoločnosť) sú v nej založené na dobrovoľnosti. V Malej Prahe nie je prítomná žiadna vláda a neplatia v nej žiadne zákony ani českého, či ktoréhokoľvek iného štátu.

(Obyvatelia Malej Prahy taktiež nie sú povinní prijímať žiadnu štátnu menu a podliehať finančným povinnostiam v súvislosti s ňou.)

Voluntaryizmus, zdieľaná ekonomika a decentralizovaný systém ekonomických interakcii založený na reputačnom systéme je jedinou cestou k slobodnej spoločnosti, no zároveň je aj jedinou cestou, vďaka ktorej môže byť kultúrne dedičstvo obyvateľov Žižkova, Karlína a Holešovic (súhrnne; Malopražanov) opäť vytrhnuté zo spárov pražského centralizmu, ktorého politický diktát absolútne narúša biotop obyvateľov Malej Prahy.

Každý z nás obyvateľov Malej Prahy má v prvom rade svoju vlastnú kultúru a jazyk. Nie sme žiaden národ a nemáme ani žiadne vlastné náboženstvo. Sme individuálne ľudské bytosti.

Václav Benda a Paralelní Polis

Václav Benda vytvoril v roku 1978 v súvislosti s hnutím Charta 77 politologicko-spoločenský koncept Paralelní Polis, na základe ktorého si všimol niektoré znaky organizckej spoločenskej štruktúry, ktorá sa začala rodiť v umeleckých a intelektuálnych kruhoch ako nástroj vymanenia sa zo spárov totalitného režimu.

Pokouším se navrhnout třetí cestu k nápravě poměrů v obci. Většina struktur, vážících se tak či onak k životu obce (tj. životu politickému) funguje buď zcela nedostatečně, nebo dokonce škodlivě. Navrhuji proto, abychom se spojili v úsilí o postupné vytvoření paralelních struktur, schopných alespoň v omezené míře suplovat chybějící obecně prospěšné a nezbytné funkce tam, kde to jde, je třeba využít i existujících struktur a „humanizovat“ je.

Tento plán do jisté míry splňuje požadavky „reformistů“ i „radikálů“. Nevede nutně k přímému konfliktu s politickou mocí, přitom však není zatížen iluzemi o východisku z daného stavu pomocí „kosmetických úprav“. Klíčovou otázku životaschopnosti systému přitom ponechá otevřenu: jisté je, že jeho i jen částečný úspěch by vystavil oficiální struktury tlaku, pod nímž by se nutně buď rozložily, nebo užitečně zrestaurovaly (podle toho, přijmeme-li diagnózu radikálů nebo reformistů).

Úryvok z Bendovej Paralelní Polis. Kompletnú literatúru nájdete na tomto linku.

Benda rozpoznal nasledujúce piliere tejto novej “obce”:

1. Neustále monitorovanie a overovanie miery občianskych práv a slobôd, ktoré má štát tendenciu obmedzovať –⁠ paralelnú polis tvoria ľudia, ktorí aktívne obhajujú a chránia svoje práva.
2. Paralelná „druhá“ kultúra –⁠ undergroundová, nezávislá kultúra a rôzne oblasti umenia sa praktizujú a rozvíjajú bez povolenia a podpory verejných orgánov.
3. Paralelné vzdelávanie a veda, ktoré predstavujú realizáciu práva na bezplatné vzdelávanie a rozvoj vedeckého výskumu (rezidenčné semináre, rôzne vzdelávacie združenia, akadémie atď.).
4. Paralelný informačný systém ako výraz práva na slobodné šírenie informácií (samizdatové vydávanie tlačovín, neoficiálne časopisy, zborníky atď.).
5. Paralelná ekonomika –⁠ „Politická moc pokládá tuto oblast za rozhodující prostředek pro svévolné ovládání občanů a současně ji co nejpřísněji reglementuje.“ Systém disidentskej ekonomiky bol založený na reciprocite a dôvere v jednotlivcov, t. j. bol prirodzeným zárodkom princípu reputácie a hľadania prostriedkov výmeny, ktoré by neboli závislé od centrálne riadených peňažných nástrojov.
6. Vytváranie paralelných politických štruktúr a podpora ich rozvoja. Tieňové politické štruktúry sa majú v inkubačnom prostredí paralelnej polis vyvinúť do takej funkčnej podoby, aby boli schopné nahradiť vládnuci autoritatívny režim.
7. Paralelná zahraničná politika má byť nástrojom paralelnej spoločnosti na stabilizáciu a ukotvenie hnutia v medzinárodnom kontexte a na hľadanie potenciálnych materiálnych a ideologických zdrojov.

Totalita číha všade a číha aj v Prahe. Na Dělnickej 43 v malopražských Holešovicích existuje budova s názvom Paralelní Polis, ktorá vychádza z myšlienky Václava Bendu a ktorá je tak nejak plná ľudí, ktorých jednanie ako odozvu na totalitný režim popisoval Václav Benda vo svojom texte o Paralelnej Polis.

Poďme však myšlienku Václava Bendu posunúť ďalej a ritualizujme ju konceptom Malej Prahy! Paralelní Polis je totiž v našich hlavách a v našich vzťahoch. A už je najvyšší čas, aby bola pražská paralelní polis fyzicky viditeľná pre ľudí spolupodieľajúcich sa na totalitnom režime aj z väčšej mierky, než iba ako čierna budova na mape mesta. Nech je naša čierna budova významným kultúrne-historickým mementom, no nie jediným rozmerom a jediným diktátom formy paralelnej spoločnosti.

Nech žije Malá Praha a Paralelní Polis!

Ako Malopražák:

• Minimalizujem používanie prežitkových centralistických fetišov mesta Prahy
  • pri uvádzaní svojej adresy používam formát “Malá Praha”, prípadne “ Svobodné Město Malá Praha”
  • nepoužívam symboliku mesta Praha či Českej republiky, pretože sa s ňou nestotožňujem; svoj separatizmus dávam najavo vlajkou Malej Prahy, prípadne symbolikou Paralelní Polis
• Používanie štátom vynucovaných mien minimalizujem iba na nevyhnutné interakcie (v každom prípade preferujem používanie Bitcoinu alebo Monera).
• Nepodlieham dogmám a nemusím sa vo svojom živote riadiť prakticky ničím, vrátane vecí spísaným v tomto manifeste.

Záver

Nezabúdajte prosím na to, že v Malej Prahe zdieľate spoločný priestor s ďalšími individuálnymi bytosťami. Nikoho prosím do ničoho nenúťte a nežiadajte o práva na ktoré nemáte nárok. Vlastníte svoje telo a produkty svojej práce, ktoré ste získali vynaložením energie vlastného tela, prípadne konsenzuálnym transferom majetku (so súhlasom iného tela). A iba vďaka nenásiliu a dobrovoľnosti môžeme my Malopražania žiť v mieri a v slobode. Užívajte si vaše oslobodenie a užívajte si vaše nové mesto!